Astala Vista Južný ostrov

Svet je obrovský a nádherný. Väčšina z nás žije a zomrie v rovnakom rohu, v akom sa narodí a nikdy z neho poriadne nič neuvidí. Nebuď ako väčšina ! 

13. marca a ja som mala svoju poslednú kávu z french pressu – ktorý som zase vyše hodiny niesla na chrbte s výhľadom na Soundy Južného ostrova, svoje posledné celozrnné cestoviny (ktoré som nikdy nejedla, neznášam ich, až kým neprišlo na rad cestovanie a najrýchlejší obed pre dvoch) varené pri výfuku auta na parkovisku :D Včera bola moja posledná studená sprcha na parkovisku pri pláži, kde vedľa mňa chalan umýval hrniec z polievky. Ale, bol tu výnimočný malinový domáci koláč s tou fakt najlepšou kávou akú som tu pila – malé mestečko Nelson a pekárnička v strede námestia. A teraz to je posledná noc na tomto ostrove.

Čo to znamená ? 

Pre asi ¾ ľudí ktorý niečo takéto zažívali úplne nič, ale ja na tie 3 a pol mesiaca čo som tu strávila, budem spomínať veľmi hlboko. Tu som zistila že stále existujú reštaurácie kde chcú od vás 3 doláre za nabitie telefónu, či za 5 dolárovú kávu ktorú si u nich kúpite vám dajú 30Mb kupón na free wifi :D Či v kempoch kde  si za jednu noc zaplatíte 13 dolárov nemáte nič, ani hajzel papier v latríne. Jednoducho platíte len za miesto, pretože nemôžete odstaviť kdekoľvek, miesta ktoré sa pýšia vysokou návštevnosťou vybudujú „kempy“ kde dajú jednu latrínu a pýtajú si za to 13 dolárov, nahodou ak by vás chytili dostanete pokutu 200 dolárov. Samozrejme že občas sa dá aj celý ten fungujúci systém obabrať a prísť do kempu neskoro v noci a o 5 ráno odchádzať, ak idete na trek, ušetríte peniaze čo by ste aj tak museli skoro ráno vstávať a na tom najbližšom parkovisku si len urobíte raňajky. Alebo do sáčka vopcháte peniaze, vypísaný lístok že ak by vás niekto zastavil tak ste nemali drobné a či vám nemá rozmeniť :) 

O smetných košoch ktoré v niektorých oblastiach vôbec nie sú, ale vôbec a svoje smeti si musíte týžden vláčiť v aute a keď ich chcete vyhodiť tak ešte aj za to sa platí v niektorých oblastiach.

Najlacnejšie obedové „menu“ tu nájdete za 8-15 dolárov a aj to sú fisch and chips alebo burger či sem tam dáky turek s kebabom alebo šikmá čína. 

Ale toto je vec o ktorej som nechcela písať. 

Znova sa dáka kapitola uzatvorila, prichádza niečo staro – nové, sever pred nami na niekoľko dní.  

Svet je veľký, dáva nám toľko veľa na objavovanie.

Ja sa rada vraciam v spomienkach...

Tak krásne hory, ľadovce, lesy, fjordy či tie dlhé doliny a kopce ako v západných tatrách.  A tú najzábavnejšiu robotu akú som mohla kde mať, vyskúšať toľko rôznych zberov, chutí a vôní ovocia. Spoznať ľudí z celého sveta, miestnych ľudí, ktorým občas rozumiem a niekedy len prikyvujem hlavou a usmievam sa (to mi dosť ide) pretože ten ich akcent, ani za ten dlhý čas som si nezvykla a poviem vám pravdu, angličtina je stále mojou nie „silnou“ stránkou. 

Cez všetky tie nadávky, šomračky, pľuzgiere a otlaky naozaj ďakujem čo mi tento ostrov dal. Sú to spomienky ktoré ostanú v človeku do konca života, niekedy nemusíte navštíviť neviem aké veľké muzeum, známe mesto alebo jesť v prepychovej reštaurácií. Niekedy vám tú najväčšiu spomienku na danú krajinu urobí starý ujo ktorý vám otvorí múzeum po záverečnej, beží po tie kľúčiky cez celú cestu a potom vám porozpráva o histórií, zahrá vám na úplne rozladenom piane a zaspieva vám Vianočnú koledu.

Ďakujem južný ostrov, že som ťa mohla precestovať  krížom - krážom. Celým západným pobrežím cez ľadovce Fox a Franz Jozef, Palacinkové skaly cez očarujúcu Wanaku, nezabudnuteľnú Alexandru po páde meteoritu – nebojte sa nespadlo tam nič, len my sme sa na tom vždy smiali. 

Queenstown plný hôr a jazier, či celý Milford Sound, Fiordland a jeho treky, celé južné pobrežie s najjužnejším cípom, majákom Nugget point či delfínmi, tuleňmi a tučniakmi. Východné pobrežie a známa Kaikoura a jej veľryby – ktoré sme nevideli, Chrischurch a Akaora a kamoš Vojta s pianom, ktorého sme tam znova stretli. Všetky štíty, vrcholí doliny v celej oblasti Mt Cook, Arthur pass, Nelson Lake sú pokorené. Znova navštívený Abel Tasman a 3 denný trek v ňom, najsevernejší cíp južného ostrova Golden Bay a stihli sme čo to aj z French Pass.

Videli sme každé mesto, pamiatku (ktoré by som mohla spočítať na jednej ruke), skúsili sme najznámejšie atrakcie, 1000 káv a 1 zákusok a je čas ísť na sever.

„Zima prichádza“ a treba chrániť brány pred bielymi chodcami :D haha (Game of thrones) 

Astala Vista južný ostrov - hory, štíty a rozprávkové doliny. 

Sever pred nami, surfersky Hawai a rýchla Severná Amerika 

Vaša Anna z Liptova na Zélande