DAJ VÝPOVEĎ A ZAČNI CESTOVAŤ

            Ako jednoducho to znie, však ? V jeden deň máš dobre platenú prácu v kancelarií, telocvični či na bazéne s deťmi. A ďalší deň, dáš vypoveď. Nie neprestane ťa to baviť, prestane ťa baviť ten život ktorý robíš každý deň, od 7 hodiny rána až do 7 hodiny večer. Nie je to o tom či máš prácu, školu alebo si doštudoval a stagnuješ. Je to len ten istný stereotyp, tí istý ľudia a malé posuny vpred a niekedy žiadne. Nič nejde hneď, aj keď my by sme si to želali. Chceme dobre platenú prácu hneď po skončený VŠ, veľký dom a dobrého manžela aj keď nemáme našetrené žiadne peniaze, či vlastne chlapa s ktorým by sme mohli mať svadbu. Svet ktorý je okolo nás je o budovaní a o vytváraní si vlastnej hry v ktorej sme hlavnými postavičkami mi sami. 

        Všetko chce odvahu ! Či len hlúpe kúpenie si lístka na MHD, ísť za chalanom a poprosiť si jeho telefónne číslo (na to by som gule nemala nikdy :D ) alebo vojsť do obchodu či podniku ako prvý (nie nežartujem, s týmto som sa stretávala dosť často) či to najdôležitejšie, priznať si že nie si šťastný v tom čo robíš a chceš zmenu. Máš ju teraz v sebe ? Máš v sebe tú silu a odhodlanie na toto všetko. Na to aby si opustil rodinu na polroka či rok a odišiel preč. Doslovný útek preč z reality, vykročenie z komfortnej zóny a prekonanie samého seba. Ak áno, tak choď a ak nie tak choď aj tak. Bude to pre teba emočne silnejšie !

                                  „Nie sú to naše schopnosti, ktoré ukážu kým v skutočnosti sme… ale naše rozhodnutia.“                                                 ( Richard Harris ako Profesor Dumbledore vo filme Harry Potter )

        Stále to znie jednoducho ! Ale nie je to vôbec tak, každý pod tým vidí len ten zlatý obal ktorý je síce pekný, plný všetkých tých vecí o kotrých snívate vo svojich najväčších snoch. Niekedy ľudia ani nechcú ukázať čo všetko sa za tým skrýva a aké to je ťažké, náročné a že to pozlátko ktoré ukazujeme na istagrame, fotky plné radosti a šťastia nie sú až taká realita. Myslim si že sa hanbia, alebo ? Ty neodchádzaš s kamarátmi, s priateľom, so psom či ockom. Ty odchádzaš z malebnej krajinky ako je Slovensko. Kde máš všetko cez hory, ktoré potrebuješ vidieť, cítiť, nechať v nich kus svojho života. Nie, to nezažiješ v takej Bratislave a už duplom nie niekde v Monaku. Máš tu rodinu ktorá ťa ľúbi, zniesla by pre teba aj modré z neba a postavila by aj palác pre princezny. Ale ty stále chceš ísť preč. Sú tu hory, rieky, jazerá, veľké štíty, množstvo kamarátov ktorým môžeš zavolať aj v hodine 12-nástej a priateľ ktorý pri odchode skrýva slzy v očiach a tváry sa hrdo, úprimne ti želá všetko dobré ale vieš že chce aby si ostala. A ty ideš, odchádzaš preč odtiaľto kde si každý v tvojom okolí myslí že máš všetko. Ale nemáš, ver mi že nie. 

        Niekto si povie, že je to sloboda ktorá nás ťahá preč, ja si myslim že tú sloboda máme aj doma. Len my si to neuvedomujeme.Pretože máš slobodné rozhodnutie či chceš ísť do práce, ísť voliť, byť vegánom či vegetariánom. Niekto ti rozpráva čo máš robiť ? Nie. Skôr ide o ten pocit, niečo dokázať sám sebe. 

        V názve je čistá rebélia, pretože „dať výpoveď a ísť cestovať“ je čisté rebelstvo. A preto buď rebelom, nemusíš ísť hneď na kraj sveta. Stačí keď urobíš vec ktorá ťa urobí viac šťasnejším ako si teraz.

Choď do toho!

.      A ja idem spať ! Greeting from the New zealand :)