Krajina KIWI a život na 4 - kolesách

„Na světě existuje jen jedno hrdinství: vidět svět takový, jaký je, a milovat ho.“

Život v aute ? Cestovanie naprieč kiwi krajinou, 100 vodopádov, 1000 kopcov a milióny oviec pasúc sa na tých najzelenších lúkach sveta.

Neviem ako začať, alebo vlastne kde. Niektorých ľudí zaujíma ako to tu celé funguje, cestovanie v aute, hľadanie pitnej vody či vajíčka na kapote auta, škoda že vajíčka neraňajkujem.

Tak urobte si dobrú kávu, usaďte sa do kresla a pripravte sa na vlnu sem tam úsmevných ale skutočných príbehov. A možno nebudú všetky také smiešne.

Tak a poďme presne k tomu čo vás možno zaujíma. Ako, čo, prečo..

Sú dva tipy ľudí „turisti“ ktorý si ľahnú na chorvátsku pláž, na ktorú chodia každý rok, poznajú ich aj čašníčky v bare alebo recepčné na hoteli. Navštevujú to isté miesto, alebo zmenia krajinu ale stále sa budú zdržovať v hoteli, na vyhradených plážach a popíjať drinky, veď predsa mám ALL INCLUSIVE. A potom sú tu cestovatelia. Ktorý si zbalia jeden batoh, prejdú prstom po mape, kúpia letenku a vyrazia. Nepotrebujú drahé hoteli, miešané drinky s fontánkou alebo sprchu každý deň.

Aký je život v aute ?

Je tak skvelý, predstavte si že máte kúpeľňu, spálňu, kuchyňu, obývačku v pár metroch štvorcových. Pár škatúľ namiesto šatníka, špajze a aj skriniek na riad. Surf nad hlavou, ku ktorému za pár mesiacov pribudnú aj lyže. Občas sa s tým surfom cítim ako z hororu, už len čakám pri prudkom zabrzdení že mi tie plutvy prerežú hlavu. Najväčším darom je samozrejme sprcha, bavíme sa o studenej na teplú ani nepomyslite. Veď prečo by ste platili 5 dolárov za pár minút teplej, keď máte na pláži alebo na parkovisku verejnú, kde vedľa vás chalanisko umýva hrniec z polievky. Ja som vedela že to moje otužovanie v Jalovčianke má význam a nie len pre môj organizmus. Občas nie je žiadna sprcha aj 100ky km, inokedy vám postačí aj horské jazero, a bahnenie v ňom pri západe slnka. A to sú tie najlepšie momenty.

Niekedy samozrejme „musíte“ áno MUSÍTE (:D) navštíviť termálne kúpele, plaváreň a spojíte prijemne s užitočným. Relax v horúcich prameňoch, 100ka km zaplávaná, teplá sprcha a ešte si aj vyperiete. Veci samozrejme potom rozvešiate po celom aute, tak sa vám z auta na pár hodín stane sušiak a tričká, nohavičky máte aj na kapote auta, veď tam svieti najviac slnka :D

Tu som zistila že stále existujú reštaurácie kde chcú od vás 3 doláre za nabitie telefónu, či za 5 dolárovú kávu ktorú si u nich kúpite vám dajú 30Mb kupón na free wifi :D A to je tá rozvinutá krajina, o ktorej každý Európan sníva. Či v kempoch kde si za jednu noc zaplatíte 13 dolárov nemáte nič, ani hajzel papier v latríne. Jednoducho platíte len za miesto, pretože nemôžete odstaviť kdekoľvek. Turistické oblasti ktoré sa pýšia vysokou návštevnosťou vybudujú „kempy“ kde dajú jednu latrínu a pýtajú si za to 13 dolárov, ak by vás chytili že ste nezaplatili dostanete pokutu 200. Stále je dostatok free kempov, každý ich vyhľadáva pretože čo ti treba viac iba miesto kde to odstavíš a vyspíš sa. Bohužiaľ rok čo rok ich je stále menej a za pár rokov už budú len platené, kde vásv konečnom dôsledku jedna noc bude stáť ako noc v hosteli. Samozrejme že občas sa dá aj celý ten fungujúci platený systém obabrať. Prísť do kempu neskoro v noci a o 5 ráno odchádzať, ak idete na trek, aj tak by ste museli skoro ráno vstávať a na najbližšom parkovisku si len urobíte raňajky. Alebo do sáčka vopcháte peniaze, vypíšete lístok a ak by vás niekto zastavil tak ste nemali drobné a či vám nemá ranger rozmeniť. O smetných košoch ktoré nemajú nikde, ani v  platených kempoch, na uliciach alebo pri nákupných centrách. Niekedy chcú od vás ešte aj peniaze že tie smeti ktoré nosíte týždeň v aute po celom Milford Sound, môžete vyhodiť do ich kontajnera. Raz som smeti musela prepašovať na ženské WC.

Niekedy to nie je len také krásne, slnečné a nehrajú vám vtáčiky ráno do uška. Rovno dnes sme si našli na skle auta rozbité vajíčka. Je pár oblastí v ktorých miestny mládežníci chodia „vyháňať“ backpackerov z kempov. Hádžu vám vajcia do auta, klopú vám kladivom po aute alebo trúbia a hulákajú celú noc. A niekedy zase zaklopete u pani na dome o 10 večer a tá vám s úsmevom dovolí u nej na dvore prenocovať. Stretnete sa naozaj s hocičím.

Veľmi sa mi páči tá sloboda, napríklad večer keď si umývate zuby tak to môžete vypluť kdekoľvek. Teraz sa smejete, ale viete ako si to ja užívam alebo keď vonká prší a vy si len otvoríte dvere a znova zavriete. Aj toto je súčasť slobody. Ráno ťa cez okno zobúdzajú teplé slnečné lúče a večer zase zaspávaš pri pohľade na tú milióntinu hviezd ktoré sú nad tebou. Ja som krajšie večerné nebo plné hviezd ako tu ešte nevidela, nikde. A to som mala možnosť tráviť noci a bivakovať vo všakovakých horských oblastiach Álp. Ráno sa zobudíš rozložíš si rybársku stoličku, urobíš rannú rozcvičku, pár klíkov a drepov zatiaľ čo sa ti voda hreje na ovsené vločky a kávu. A ty si otvoríš mapu a chodíš prstom hore dole a rozmýšľaš kde by si išla, alebo si povieš že tu ostaneš ďalší deň a pôjdeš sa znova hodiť do vĺn ktoré celú noc bili na poplach. Toto je tá sloboda, ktorú tak každý vyhľadáva. Čas obeda a ty nájdeš pekné miesto na rozloženie svojich pakšamentov, niekedy je to pri výfuku auta pretože tam najmenej fúka, alebo je to s výhľadom na mestečko Akaora, inokedy ideš do najbližšieho obchodu a kúpiš si už hotové mäso, ryžu.

Klasická ovesná kaša na raňajky a oblubená večera avokáro, vajíčko a rižový chlebík. 

Veci ktoré doma pokladáte ako samozrejmosť, vôbec samozrejmé nie sú. Pitná voda, ktorú hľadáte cez aplikáciu alebo káva, kde hľadáte po každej kaviarni elektrické zásuvky, alebo wifi. Tu som sa naučila si tú kávu vychutnať, porobiť si veci na počítači, sledovať ľudí a užívať si tú pohodu.

Spoznáš ľudí z celého sveta, miestnych ľudí, ktorým občas rozumieš a niekedy len prikyvuješ hlavou a usmievaš sa (to mne dosť ide) ten akcent, ani za ten dlhý čas som si nezvykla a poviem vám pravdu, angličtina je stále mojou nie „silnou“ stránkou. Ale učíme sa deň čo deň, preto cestujeme, spoznávame iné národnosti, kultúru a to sa nedá urobiť z pohodlia domova, teplej postele v ktorej možno teraz ležíš.

Ja som chodila na doučovanie angličtiny, nikdy som nepatrila k tým ľudom čo by vyhľadávali tento jazyk, nikdy som nebola ten talent ktorý si niečo prečíta a rozpráva ako diabol. Ja som si radšej písala básničky, slohy, behala na antuke alebo sa učila časti ľudského tela, svaly a podobné veci či to aké sacharidy a tuky sú prospešné pre naše zdravie. Ale to je teraz nepodstatné, tak som tesne pred odchodom začala navštevovať moju zlatú Evku, najlepšiu učiteľku na svete a naozaj skvelého človeka. Učila ma sa nebáť, lebo presne to má každý z nás v sebe, bojí sa že povie niečo zle či použije zlý čas. A pritom to je ľuďom tak jedno, oni sú radi že im niečo odpoviete, že s nimi prehodíte 5 či 10 viet. Len treba komunikovať a nie si stále rozprávať že sa bojím, neviem jazyk, nemám financie, mám prácu a o tomto by som vedela písať aj na celú stranu.

Všetko je to v nás, ako sa postavíme k veciam, aj tu viete žiť život ako u nás na Slovensku alebo v česku resp. v Európe. Stretla som pár ľudí, ktorý odišli pretože sa im to nepáčilo ako to fungovalo v ich krajine, aký boli ľudia a nebavila ich práca. Prišli tu, zamestnali sa v takej istej robote, stretávali sa s ľuďmi z ich rodnej krajiny a znova žili život aký pôvodne chceli zmeniť. Je to len o výbere, vôli a odhodlaní.

Všetko čo zažívam tu, každé jedno miesto vo mne niečo zanechalo. Od brutálnych hôr, cez neskutočne dlhé a piesočné pláže, či veľké a luxusné mestá alebo tie mestečká ktoré vyzerajú ako pred 40 rokmi. Tu je toľko kontrastov, či medzi ľuďmi, mestami, horami je to neuveriteľné ale bláznivé ako táto celá krajina.

AK SI MYSLÍŠ ŽE DOBRODRUŽSTVO JE SMRTEĽNÉ, SKÚS RUTINU, TÁ JE SMRTIACA !

A aj ja som bláznivá ale spokojná a šťastná že som odišla z toho mnou milovaného prostredia kde som vyrastala, poznala som aj pani v obchode či susedovho psa, trávu na tom kopci na ktorý som vybehla každý deň alebo krčmára či krčmárku v Bare u capa. Chýba mi domov, komu by nechýbal ? Pretože aj po polroku si stále uvedomujem že mám tú najlepšiu rodinu na svete. Že tá dedinka pod Západnými Tatrami je mojím pravým domovom, kde raz chcem žiť, byť obklopená kopcami, lúkami a zobúdzať sa s kikiríkaním kohúta. Že je to dedina kde som ako puberťáčka nechala kus seba, na každej jednej akcií, či športovej, kultúrnej alebo len tak pre radosť. Že moji priatelia, celá rodina ZKZM sme organizovali tie najlepšie dedinské zábavy, fašiangy, karneval, stavanie mája či polievanie ľadu. Že náš hasičský tým reprezentoval krajinu po Slovensku a že aj tí feši hasiči zo štrby vedeli kde je Jalovec a nie sú to len Jalovice ktoré sa pasú na tráve. Mám to tam rada a basta.

Viac peňazí si môžeš zarobiť, ale viac času nie. Tak sa rozhodni niečo zo svojim životom urobiť, pretože teraz je už neskoro.

 DAREBÁCTVO SA PODARILO :) 

A moja cesta pokračuje,  vytúžená svadba mojej sestry je za rohom a najbližšou zástavkou na mape sveta je kvetinový Hawaii a Severná Amerika. Cesta okolo sveta, s príchodom deň pred svadbou a ja som svedok. Ups, nemám šaty, maľovačky ani topánky. Ale čert to ber, však ona bude hviezda celého dňa, je to jej najväčší deň v živote teda druhý najväčší, prvým bolo moje narodenie :P (čau drobec, to som ja a budem ťa serkať ďalších xy rokov)

A čo urobí Anna ako prvé po vystískaní celej rodiny, Miša a Riša ? Dá si tu najlepšiu vaňu v živote so sviečkami, k tomu vychladené pivko, domácu slaninku, klobásku a drob s čalamádou. A potom sa pôjdem nalodiť ku kapitánovi na loď aj s pirátkami.

Vaša Anna z Liptova na Zélande :)