Len tak uniknúť ďaleko, od týchto princípov..
Existujú princípy, ktoré považujeme za jasné. A vraj sú názory,kt. sú správne. Možno preto vznikli šablóny,kt. nám berú jedno i druhé. Sú hranice, kt. sú vopred dané a napriek tomu ich posúvame ďalej.
Sú želania, kt. nemuseli byť vyslovené, aby boli vypočuté. Sú ľudia ku ktorým patríme, tí ktorých dobre poznáme, ale ich tváre sú nám stále neznáme. Sú miesta ktoré milujeme a stále sa na ne vraciame.
V poslednom čase mám pocit že ľudia okolo mňa sú ešte viac a viac nespokojnejší zo životom. Ľutujú sa, sťažujú sa a myslia si že ich to vytrhne z toho ich pomyselného dna. Vy neviete čo je to byť na dne, ostať sám, nemať zmysel života a tieto podobné žvásty... Toto neviem ani ja, nechcem to vedieť ani pretože sme tu aby sme žili a dýchali a radovali sa každý jeden deň. Niekto ti povie ty si stále usmiata, šťastná a všetko je pre teba v pohode. Nie, nie je. Ale prečo mám ľudom okolo mňa rozprávať o svojich problémoch, keď viem že mňa a moje problémy majú úplne na háku. Netreba sa zaťažovať vecami o ktorých vieme že ich nezmeníme. Treba sa s tým naučiť žiť, pretože keď sa zrútim pri jednej skúške, ale takých skúšok v tvojom živote bude ešte XY. Halóó, tvoje vnútro kričíí že chce isť von a usmievať sa, radovať sa, tak mu to dovoľ. Niektoré veci pre človeka sú ťažké, bolestivo sa s nimi vyrovnáva ale na to je najlepším riešením čas.
Ja som šťastná, mám super život a snažím sa si ho maximálne vychutnávať. Ani ja nemám v živote každý deň ružový, v poslednom období sa viac pretvarujem ako je únosné ale chodím, behám, dýcham, srdce mi bije a to je to najdôležitejšie. Veľa v našich životoch urobí naše okolie akým sa obklopujeme, to nás formuje. Ja filtrujem ľudí v mojom okolí ktorý mi nič do života neprinesú, len negatívnu energiu. Takých ľudí si treba vypočuť, povedať im čo potrebujú a ísť ďalej bez nich. Teraz som sa stretla s kamarátkou ktorá bola rok v Kanade, znova ten istý prípad. Prišla na Slovensko a hneď v prvý deň po nej zazrelo znechutených zo života ZY ľudí a na úrade práce si vypočula všetky možné srdcervúce príbehy. Toto je jedna z pozitívnych stránok cestovania, že nech je krajina akákoľvek ľudia sú šťastný a ak sa vy na nich usmejete tak aj oni vám to opätujú a nemyslia si o vás že ste dáky blázon čo vyšiel z Psychiatrie. Môžem povedať že pri mojej návšteve takých chudobnejších krajín ako je Albánsko, Bosna a Hercegovina ľudia sa tam usmievajú a sú šťastný. Ale s takouto pozitívnou energiou som sa stretla aj v celom Francuzsku a aj v mojom milovanom Chmonix, či bohatom Monaku, Šwajčiarsku a o mojej ItaLy ani nevravím a tej pohode na teraske s vínkom v ruke. Oáza a takto oni dokážu žiť, prečo nie my Slováci. Toto je vec ktorá mi maximálne vadí na Slovensku a ľuďoch ktorý tu žijú. Možno somnou teraz veľa z vás nesúhlasí, a nech je to môj názor.
Netúžime poznať peniaze a ich moc, túžime spoznať svet a ľudí v ňom.
Každý z vás sa naháňa len za prácou, aby mal peniaze a keď má peniaze tak si môžu kúpiť veci ktoré v konečnom dôsledku ani nepotrebujé. A načo ? aby niekomu niečo dokázali, radosť z nich trvá pár hodín, v lepších prípadoch pár dní. Je dosť smutné že každý len porovnáva svoj majetok s majetkom kamaráta a vzniká iba zbytočná závisť, a medzi kým ? medzi kamarátmi. K čomu je táto doba plná materializmu dobrá ? Aj ja si kúpim nové šaty, košeľu alebo dáky šperk. Ale za posledné roky som zistila že viac ma napĺňajú šťastím nové miesta. Nemusíte kôli nim cestovať rovno za hranice ak vám to financie nedovolujú, alebo nemáte v sebe kúsok dobrodruha. Na Slovensku je toho toľko a priznám sa že polovicu z toho som ja ešte nevidela, a chodím preč do cudzích krajín, na cudzie kopce, spoznávam ľudí, kultúru a jedlo iných. Ľudia ktorý cestovali a nechytí ich to, nenapĺňa a preto si radšej kúpia nové auto, byt, mobil rozumiem tomu, aspoň to vyskúšali. Ale nerozumiem ľudom ktorý to v živote neskúsili, nikdy nevypadli za hranice Slovenska a niektorý ani za hranice svojho regiónu a povedia že to nie je pre nich. Skoro každý človek je spokojný v živote s tým čo má, keď ešte nevyskúšal a nevidel čo by mohol mať, zažiť, vidieť. Je to presne o tom, ako také deti v Indii sú spokojné s jednou ceruzkou a šťastné, pretože nevedia že na svete existujú aj fixky, rôzne druhy pasteliek a všeličo iné. Sú spokojné, šťastné a kebyže vedeli čo nemajú a o čo prichádzajú tak už by boli smutné a tak to je aj s ľudmi tu.
Ja som šťastná, za pár dní si plním jeden z tých mojich top snov a tým je Nórsko. Viem že návšteva, tejto krajiny je prvá ale nie posledná! Chcem ju prejsť od A po Z celú a autom alebo stopom raz. Užívam si život, som slobodná a šťastná. Nevravím že by som nechcela niekoho s kým by som sa o tieto veci delila, zažívala s ním to večerné váľanie sa v snehu, nočné skialpovačky, tripy na bajku, túry na najvyššie kopce krajín a kopu bláznovstiev, alebo vyjadanie piškót pri filme no na to treba dvoch. Vždy to príde asi vtedy keď to najmenej čakáš a na dobré sa čaká, príde ten osudový „magor“. Ktorý s tebou bude chcieť ísť stopom po svete, niekde ostať pracovať, otvoriť si malý surf bar alebo len tak učiť deti láske k športu, zachraňovať mojich malých černoškov a bude mu jedno či si-si ráno dávala linku na oči alebo či chodíš v jeho vyťahanom tričku celý deň a vyžieraš nutelu s pohára.. taký pri ktorom sa cítiš slobodne a taký sa nájde ale zatiaľ si tu ty a preto si musíš všetko užívať na 120%. Vypi ešte liter nekvalitného vína, športuj, cestuj na miesta ktoré mu raz hrdo ukážeš alebo na miest ktoré si chceš nechať len sama pre seba, užívaj si život, objavuj a sponávaj samú seba.
Život je fajn, len musí každý z nás prísť na ten život akým chce žiť a v ktorom bude šťastný ! See you soon, your Ann