Útek do reality..

,,Jsme tím, co děláme,, 

Stojím tu a pozerám sa okolo seba, nikde ani živej duše iba zasnežené stromy, tráva a ten prenádherný horský vzduch. Ja ho tak milujem, o óó bože ako ho ja milujem. Každý deň ho dýcham, užívam si tie slnečné lúče a vychutnávam krásu prírody. Vnímajm realitu, začnime si viac vážiť veci ktoré máme zadarmo a ľudí ktorých máme okolo seba a berieme ich už ako samozrejmosť.. Neubližujme tým, ktorým na nás záleží.

Utekám do reality, reality plnej stromov, hôr, vrchov a čerstvého vzduchu. Utekám pred tým vonkajším svetom plným násilia, podvodov, klamstiev a toľko frflania od ľudí na svoj život a možno aj pred ním samotným. Odjakživa, som mala tendenciu zachraňovať každého, vždy  som si naivne predstavovala že keď budem veľká budem zachraňovať svet, alebo aspoň pomôžem všetkým deťom bez domova, dám im kúsok radosti do života a vyčarím úsmev na tvári a každému v mojom okolí ktorý to má v živote ťažké. Verila som že sa chceš zmeniť aj ty, ty si mi to rozprával a dych berúcimi debatami som ťa počúvala a snívala s tebou s mojim kamarátom, ktorému som verila za tak krátky čas. Bolo to silnejšie než ja, to všetko čo som s tebou hodiny rozoberala, to ako sme mali od jazykov rovnaké ešte aj raňajky či vysnívané miesta na mape. Videla som iného človeka, verila som že sa meníš a to čo vypúšťaš z úst je pravda a stojíš si za tým za svojimi názormi, snami, podstatou života a všetkým okolo.. Mýlila som sa, veď som len človek. Som sklamaná zo seba, nie s teba. 

Mňa už unavujú ľudia, ktorí sa stále na niečo vyhovárajú.

Unavujú ma ľudia, ktorí sa, len budú sťažovať a stále majú nejaké problémy. A v živote Vám nenapíšu nič pozitívne, len preto aby vyzerali, že sú zaneprázdnení.

Nenávidím ľudí ktorý veľa toho narozprávajú a ako sa povie „skutek-utek“. Si jeden z nich. Neviem prečo som verila že ti dokážem otvoriť oči, vlastne ja som už bola presvedčená o tom že som ti ich otvorila a začneš pred problémami utekať do hôr, začneš tam hľadať to šťastie ale nie, pohárik bol silnejší než hlas divočiny. Všetko si chcel, ešte stále chceš.. Bohužiaľ som sa presvedčila o tom, že si veľký tárač a vždy máš plné vrece výhovoriek a radšej utečieš do krčmy ako by si mal vziať lyže na plecia a isť si vyvetrať hlavu. Rozprávať ako miluješ hory, jazdenie v metrovom snehu a hviezdy či západy slnka.. Nepresvedčil si ma o tom. Niekto skôr, niekto neskôr príde na to čo je pre neho v živote dobré.. Verím že ty na to prídeš, len musíš ešte pár rokov počkať. Ja zatiaľ navštívim miesta ktoré si mohol vidieť aj ty, zachránim pár černoškou, nezmením svet ale aspoň dám môjmu životu nový rozhľad. Ty môj dobrý kamarát, keď sa dohráš na pieskovisku s ľudskými citmi potom zavolaj alebo pošli toho nášho Alijašského malamuta, ja prídem na karavane a rada s tebou niečo podniknem. Bohužiaľ teraz si dieťa, ktoré sa nevie správať k ľudom ktorý tu boli pre neho, sklamaná som zo seba, že som to až tak dlho vydržala.. Tak utekaj, znova do dymu tabaku, drog a litrov alkoholu, potom sa preber a zaplač nad fotkami kamarátov ktorý pojazdili každý žľab v tvojom okolí.. Dobré priateľstvo nikdy nekončí, len teraz ma to prestalo baviť – prestal si ma baviť ty, tým terajším správaním..

Ak ti vyhovujú veci tak, ako sú.. tak ich nemeň, nechaj svoj život takým aký je a len si ho naplno uži. Raz si hore - raz znova dole, je to obyčajná sinusoida života, ktorú treba vedieť prijať, naučiť sa s ňou žiť alebo to všetko chcieť zmeniť... 

Zoberte batoh, obujte topánky, oblečte si bundu a choď do prírody tá ti ukáže cestu..