VIANOCE NA NOVOM ZÉLANDE

"Keď nebudeš do večera papať, tak uvidíš zlaté prasiatko." Ja som papala a preto som zlaté prasiatko nevidela, iba zlatého tuleňa. 

Boli to dva dni do Vianoc. A mňa chytala menšia nostalgia, ležím na pláži a rozmýšlam o tom čo sa teraz doma deje. Toto budú moje prvé Vianoce mimo domova, bez rodiny a s 33 stupnami ktoré mi ukazuje teplomer. Ten čas predvianočný je pre mňa to najkrajšie obdobie roka. Ja veľmi milujem vianoce.

Ako malé dieťa sa som sa nevedela dočkať kedy bude 22. Decembra a hodím tašku s úlohami do kúta a začnem si užívať prádniny. Líca červené od zimy, kombinéza zapnutá až po uši a v termoske čaj od mamky aby nás na svahu zahrial. Keď som ujedala starkej všetky tie parížske a vanilkové rožky ktoré robila najlepšie na svete. A dom hore nohami, lebo idú sviatky treba upratovať, vysávať a zdobiť celý dom. Nič sa nestíha a ja som radšej išla na kopec za domom a až do zotmania sa tam s Palíčkom, Edkom,Jarom, Majom alebo Chrupom spúšťala na bobách, lopároch a z hnojiska ktoré bolo pod kopcom sme mali skokanský mostík. A keď bol taký mráz že som mala ruky ako cencúľ vtedy sa začal robiť ľad, vyťahovali sa hokejky, puky, korčule a každý kto mal ruky a nohy bol nastúpený pretože aj on chce hrať hokej alebo hru na vlka a zajaca. A deň pred štedrým dňom sa išlo do hory po stromček, aby mal Ježisško kde doniesť darčeky pretože ako každé dieťa aj ja som verila na Ježiška a vždy pri štedrej večery (keď sa tatko vytratil spoza stola) zazvonil znovček na chodbe a zrazu boli darčeky pod stromčekom a vždy podľa zoznamu ktorý som nehávala na ladničke zavesený som si tam našla veci po ktorých som túžila.

Ako som rástla sa veci okolo vianoc začali mať pre mňa význam viac duchový, rodinný a emočný užávala som si ho z tej druhej stránky. Zrazu som bola ja tá čo sa teší na výraz tváre mojej sestry ako si nájde to čo si tak túžobne želala. Alebo ako tatko sa nebude vedieť vynadívať na tú novú Warrior hokejku ktorú dostal.

A ja sediac tu, som si predstavovala ako by sa teraz finišovalo s koláčmi, už by sa len mačacie očká polepili, alebo pláty na krémeš ponatierali, či z obreskov čo zvýšili z ostatných koláčov sa urobila hmota plná rumu a naplnili by sa nimi košíčky.Všade by to rozvoniavalo tými vianočnými dobrotami, plechy povyťahované, koberce z podlahy posťahované, pretože čo ak by sa niečo vylialo. Zemiaky na sporáku by sa varili na šalát a my by sme si uvarili vínko a nasávali tú vianočnú atmosféru plnú zhonu ktorý k tomu patrí. Všade by sa začala vešať vianočná výzdoba, večer by sa ozdobil stromček, ktorý by už svietil na pol obývačky a tatko by vyzdoboval medovníky aj s medovníkovou chalúpkou.

A ako začínal štedrý deň ? výrobou šišiek a také poriadne s dierou vo vnútry, jeden rok sa aj mne také parádne podarili. Ono sa vraví že na štedrý deň sa má pôstiť až do štedrej večere ale jednu, dve šišky také teplé s cukrom na vrchu si vždy musíme dať. Každá strynká robí šišky a preto vždy kolujú na výmenu, my zanesieme do každého domu a oni nám tiež a už sa porovnáva ktoré sú lepšie. A viete ktoré vždy vyhrajú ? Tie starkyne pretože si na ňu vždy pri tomto spomenieme, ako nám ona cez okno izbičky vždy podávala ten modrý kastrónik.

Obalovanie rezňov, výroba ovocných mís a vždy sa mi páčilo ako som to mala rozdele so sestrou ona mala čerstné ovocie a ja suché alebo opačne :D Mamka od rána za sporákom robila kysel a kapustovú polievku. Na obed každý zaliezol do izby aby mohol pobaliť darčeky, a vždy sme sa tvárili že „veď som ti nič nekúpil“ „ty si myslieš že niečo dostaneš?“ :D Poobede sa šlo do kostola, na cintorín a potomuž len ozdobiť jedálny stôl, čo bola vždy sestryna práca.

Ja som hladala v spevníkoch pesničky ktoré sa budú spievať ako Narodil sa kristus pán, Čas radosti veselosti alebo aj Bohu má písničko vzhúru (prepáčte neviem či sa to tak píše) Každý z nás sa obliekal do toho najslávnosnejšieho, mamka už pražila rezne a tatko nalieval medovinu. V televízore išlo „Ako vytrhnúť velerybe stoličku“ a môj brat zapaloval sviečky na malom stolovom stromčeku ktorý tatko kúpil na vojne alebo v Rimavskej Sobote (myslim si) :D

V obyvačke sme sa všetci striedali pretože každý chcel dať pod stromček darčeky a potom už ku štedrovečernému stolu. Príhovor, oblátky, cesnak, opekance, polievka, rezen a šalát, pesničky, modlidba a potom ocino, brat a už posledné roky aj nový člen našej domácnosti môj švagor, išli umývať strieborné príbory a taniere. Až potom sa šlo k stromčeku. Ja som vždy hodila šípkou pod stromček a začala som rozdávať darčeky, či som mala 5 rokov alebo 22 rokov. A toto mi naozaj chýba !

A už sme sa každý len pozerali na seba čo tam ten druhý má, ako sa z toho raduje a potom na záver som vždy vymyslela dáke prekvapko a buď sme hladali po dome posledný darček alebo sme išli pustiť lampión šťastia. Potom sme zasadli k vínku, koláčom a Trom orieškam pre popolušku. A neskôr po čase strávenom s rodinou sme sa stretávali s kamarátmi v klube alebo na ľade kde sme ešte do noci hrali hokej.,

A TERAZ ?

Je 24. Decembra a ja mám za sebou 8h v práci a pred nami 2 dni volna. Čas na vypekanie sme nemali, ani na pripravovanie všakovakých slávnostných dobrôt a preto kupujeme „domáce“ koláče z obchodu a nie 1 ale hneď 5 balíkov, Tri oriešky pre popolušku stiahnuté a štedrá večera je už nachystaná v nákupnom košíku. Môžeme vyraziť na pláž v meste Dunedin.

Čakala že ľudia tu budú prežívať vianočné sviatky, bude všade veľa výzdoby a bude to tu mať aspon kúsok toho vianočného ducha aj keď je 30 stupňov a všade palmy. Ale, mylila som sa. Vianočná výzdoba nebola skoro nikde, sem tam dáky dom vysvieteny aj so záhradou. Žiadne veľké ošiale v obchodoch, žiadne dlhé rady pri pokladniach, žiadny ľudia v strese a panika že sa na dva či jeden deň všetko zatvorí. Hm.. idú byť vlastne vianoce ? Kde je ten vianočný duch ktorý srší z každého človeka, z každého miesta na ktoré sa pozriete a v každom rádiu je len vianočná hudba. Myslím si že Vianoce robí z väčšej časti aj zima, pretože tá tomu dotvára tú čerešničku na torte či už so snehom alebo bez. Tu ľudia chodia nakupovať v plavkách, žabkách  a slnečných okuliaroch a keď sa troška ochladí tak si na to prehodia páperovú bundu a to myslim seriózne vážne !

A tak vrátim sa k nám, a našim vianociam. Prežiť Vianoce na opačnom konci sveta, v teple a na pláži. No komu sa to môže podariť ? pretože je len málo takých krajín kde cez Vianočné sviatky môžete surfovať pri 30 stupňoch, opalovať sa a piť vychladené pivko. A keď ja som mala to šťastie také Vianoce mať, tak si ich na plno užijem. Po 2h sme sa ocitli v meste Dunedin, nachystali večeru, očistili cesnak, vzali rybárske stoličky, koláče, domácu a dali sme si Štedrú večeru so západom slnka a aj s malým vianočým zázrakom v podobe tuleňa bez mena. On tam celý čas s nami bol a válal sa v piesku. Aj sme si zaspievali, napchali sme sa koláčov, dali si dobré vínko pri šume oceánu.

Na druhý deň sme išli na Vianočné kapučínko, pozreli si mesto a navštívili najšikmejšiu uličku na svete. Poobede sme si zapli Tri oriešky pre popolušku, Ako vytrhnúť velerybe stoličku  a Ako dostať otecka do polepšovne. Popri tom sme vyjedali „domáce“ koláče, pili coca colu a rozbalovali darčeky ktoré nám ježiško doniesol. Viete čo sme dostali ? LEGO, pán Ježiško nás pozná a vie čo máme najradšej. :) 

V tej chvíli keď sme pozerali rozprávky a vonká pršalo, ja som mala naozaj pocit že sú Vianoce, neskutočne sa mi to páčilo a bola som tak spokojná a šťastná. A druhý sviatok vianočný sme trávili na cestách oddychom, navštívili sme Tunnel beach, pláž s tulenmi a tučniakmi. Dali si kapučínko s výhladom na surfistov na vlnách a potom poriadny burger v jednom skvelom podniku na hlavnej ulici mesta Dunedin.

Dúfam ste aj vy mali také pekné Vianoce ako ja.Každý jeden deň je dar a preto si ho užite ako najlepšie viete. 

Vaša Anna z Liptova na Zélande.  <3